Doplňme si ekonomické medzery objasnením jednej z daní – DPH. Možno trochu objasníme čo je DPH aj pani VICEPREMIÉRKE a ostatným členom vlády.  Diel I.

Bratislava 12.08.2020 – Čo je DPH ?  – je to daň z pridanej hodnoty, kedy vzniká a ako sa ráta? Ukážeme si to na zjednodušených príkladoch.

Príklad: vnútroštátny predaj Firma A vypestuje strom a z neho vyrobí drevo v hodnote 10 eur. Inými slovami: Má “nič” a z toho spraví drevo. Takto tomuto „nič” pridá hodnotu 10 eur. Za pridanie hodnoty sa (pri predaji) platí daň – daň z pridanej hodnoty – DPH. A platí sa pri predaji. Čiže keď ide firma toto drevo niekomu predať – musí cenu navýšiť o 20 % – čiže o 2 eurá – a tie zaplatiť štátu. DPH je spotrebná daň. To znamená, že ju platí v tomto prípade ten, kto tovar na konci dňa spotrebuje. Čiže ak by ste si toto drevo kúpili vy – išli ste si s ním napríklad zakúriť v peci, zaplatili by ste DPH vy. Firma A predá toto drevo firme B. Predá ho za 12 eur. 10 si nechá a 2 pošle štátu ako DPH. Firma B nie je koncový spotrebiteľ – ide z dreva vyrobiť stoličku a tie potom predať ďalej. Preto si DPH, ktorú zaplatila, vypýta od štátu naspäť. A toto sa volá vratka. Vratky si nárokuje na základe faktúry, alebo bločku, ktorý dostala od Firmy A pri nákupe. Čiže zjednodušene: príde na úrad, ukáže faktúru a povie – “vráťte mi toľkoto eur.” Štát jej to pošle na účet a je ,,vymaľované…“

Firma B z dreva vyrobí stoličku. Tým pridá hodnotu 80 eur. Stolička má teraz hodnotu: 90€ = pôvodná hodnota 10€ + pridaná hodnota 80€. Z týchto 80€ je DPH 16€.Z tých 10 eur si firma už vypýtala vratku DPH, takže musí DPH – 2 eurá – znova zaúčtovať. Stoličku predá firme C dokopy za 108 eur. 90 je hodnota tovaru a 18 je DPH. 90 si nechá a 18 pošle štátu ako DPH.

Firma C je obchod so stoličkami. Nie je koncový spotrebiteľ, pretože stoličku predá ďalej. DPH ktorú zaplatila, si vypýta od štátu naspäť na základe faktúry. Čiže ďalšia vratka. Firma dá stoličku na predaj vo svojom obchode. K cene priráta prirážku 10 eur. Do obchodu príde konečný spotrebiteľ – napríklad vy. Za stoličku zaplatíte 120 eur. Firma si nechá 100 eur a 20 pošle štátu ako DPH. Toto bol veľmi zjednodušený príklad. V praxi je firiem, tovarov a produktov pri výrobnom procese omnoho viac. Sú rôzne výnimky na rôzny typ tovarov a služieb. Časové obdobie medzi nákupom a predajom môže byť rôzne dlhé. Pokiaľ sa nákup tovaru a jeho predaj uskutoční v jednom zdaňovacom období, rovno si firma zníži daňovú povinnosť o daň, ktorú som pri nákupe zaplatila. A tak ďalej… No tento príklad pekne ilustruje, ako to funguje v rámci jedného štátu.

Príklad: medzištátny predaj:

Firma A aj Firma B sú na Slovensku. Firma A vyrobí tovar v hodnote 100 000 eur. Predá ho firme Bv rámci Slovenska – za 120 000 eur. Firma B si vypýta od štátu vratku 20 000 eur na základe faktúry — a teraz má na sklade tovar v hodnote 100 000 eur. Tovar predá firme C – do Česka. No predá ho za 100 000, pretože účtuje 0% DPH. Česká firma C má na sklade tovar v hodnote 100 000 eur a ide ho predať druhej českej firme D. Teraz je to už predaj v rámci jedného štátu, takže ho predáva znova s DPH. V Česku je DPH 21%, takže tovar predá za 121 000 eur. Podmienka tohto mechanizmu je, že je to obchod medzi dvomi platiteľmi dane.

V každom prípade by sa zákonodarcovia mali zamyslieť, či by nebol vhodný nový model výberu daní a to formou jednej dane z obratu, kedy by sa odbúrali rôzne byrokratické úkony.