ilustračná fotka
ilustračná fotka

Naše „bezproblémové“ Slovensko sa aj po zmene vlády usiluje udržiavať  chaos.  Chaoticky vyberané priority sú prinajmenšom čudesné!

Bratislava 22.08.2020 – Vláda Igora Matoviča sa rozhodla vyriešiť otázku nelegálnych rómskych obydlí.  Ministerstvo vnútra plánuje poslať obciam peniaze na odkúpenie pozemkov od ich majiteľov, na ktorých sa nachádzajú nelegálne rómske stavby. Vôbec si neuvedomujú, že obce ako majitelia pozemkov musia prebrať za ne zákonnú zodpovednosť.  Bol toto účel rozhodnutia vlády? Vtiahnuť obce do ešte väčších problémov ako s našimi spoluobčanmi majú?

Je nesporné, že rómski voliči boli najsilnejšou podporou strany OĽaNO a že dostali mnoho predvolebných sľubov. Ale riešiť rómsku otázku nie je možné týmto spôsobom. Všetky vlády, ktoré po roku 1989 doteraz pôsobili, prijímali rôzne uznesenia, v ktorých detailne popisovali riešenie rómskeho problému, no nikdy sa v praxi nerealizovali. Každá nová vláda odložila uznesenie predošlej vlády do šuplíka a prišla s novým, ktoré sa opäť nerealizovalo….

Rómsky problém sa môže riešiť iba vtedy, ak sa nájde politická vôľa a zo zákona sa vytvorí úrad na riešenie tejto problematiky. So všetkými právomocami, s dostatkom financií ale aj s pravidelnou kontrolou výsledku činnosti tohto úradu.

Úrad splnomocnenca vlády je zrejme figúrka, ktorá nerozhoduje o ničom. A problematika Rómov sa naďalej rieši bez Rómov. Mnohé financie z EÚ na integráciu Rómov končia vo vreckách tých, ktorí realizujú projekty, alebo sa paradoxne využívajú na vylúčenie rómskeho obyvateľstva zo spoločnosti.

Každá vláda za posledných tridsať rokov vybrala na riešenie rómskej otázky tzv. pozitívnu diskrimináciu. Chápeme pod ňou určitý typ sociálnej politiky a celý systém rozhodnutí a opatrení finančného, materiálneho, politického, legislatívneho, sociálneho, kultúrneho, výchovného a administratívneho charakteru, v podmienkach Slovenska zameraných predovšetkým na príslušníkov rómskeho etnika.

Táto koncepcia neviedla k želateľným výsledkom. Už od svojho vzniku bol tento typ selektívnej sociálnej pomoci chápaný a realizovaný skôr ako uplácanie niektorých skupín obyvateľstva. Cieľom vždy bolo zabezpečiť si ich podporu vo voľbách,  vďaku a nekonfliktné správanie. Táto forma sociálnej pomoci slúžila a naďalej slúži ako alibi a zásterka maskujúca skutočné príčiny nelichotivého a ľudsky nedôstojného postavenia a správania sa príjemcov tejto pomoci.

Kto pomôže chudobným a slabším v radoch bielej majority? Chudoba v 21. storočí nesmie byť!